Základy kompozície
Princíp fotografovania
Tajomstvo fotografovania spočíva v tom, že fotografovaním si vyberáme z reality. Snímkou vyčleňujeme len jej určitú časť. Musíme si vybrať, kedy je daný výrez z reality najpôsobivejší, lebo snímkou vlastne vyjadrujeme svoj názor. Z dobrej fotky musí byť zrejmý náš názor, či nás pobúrila situácia, potešila... je aj reprodukciou ako svoj digitálny fotoaparát ovládame. No stlačenie spúšte je vždy až to posledné. Treba sa to naučiť. Musíme vedieť dívať sa na svet fotoaparátom, ako vníma prostredie objektív v ňom zabudovaný a ako podá náš pohľad CCD snímač. Preto treba poznať technické danosti fotoaparátu.
Komponovanie – stavba obrazu
Od zapnutia fotoaparátu začína proces otáčania fotoaparátu, jeho nastavovania, aby sme dostali pod objektív len to čo chceme a nie to, čo do fotky nepatrí.
Je potrebné si uvedomiť
Výsledný záber je dvojrozmerný. To že my ho vnímame ako zobrazenie reality je dané tým, že fotografia zobrazuje skutočnosť v zmysle konvencií, na ktoré sme zvyknutí. Napr. bližšie objekty sa na fotografii javia väčšie ako vzdialené. Fotografia zaznamenáva výsek reality. Pozorovateľ nevie, čo sa odohrávalo za alebo vedľa snímky, čo bolo pred, alebo po expozícii... Z dobrej snímky by to však vytušiť mal! Ak teda fotografujeme oslavu narodenín, fotografujem z menšej vzdialenosti a čakajme na výraze tvárí... fotografujme veľa, aby sa dali neskôr vytriediť nepodarené snímky...
Pravidlo tretín
Správne naexponovanie snímky, ostrosť atď. ešte nezaručí kvalitu snímky. Hlavné je tiež umiestniť motív na správnu pozíciu v snímke. Najlepšie je umiestniť snímku do jednej tretiny obrazu a to aj v jeho vertikálnom aj horizontálnom rozmere. Je to zjednodušená metóda tradičnej metódy kompozície maliarstva - pravidlo zlatého rezu. Oko spočinie najskôr na miestach kde sa delia úsečky pretínajúce tretinu obrazu... v týchto 4 miestach je najlepšie umiestniť hlavný motív. No môžeme ho aj porušiť, ale mal by byť za tým nejaký zámer ako napr. neobyčajná symetrickosť tváre, zvýrazniť osamelosť, nerozhodnosť, frustráciu... Taktiež pri portréte by malo byť v smere pohľadu viac priestoru. No môžeme aj to porušiť, ak to vyhovuje nášmu tvorivému zámeru.
Pravidlo vodiacich línií
Hlavný motív by mal byť hneď zrejmý. Musíme sa snažiť o sústredenie pohľadu pozorovateľa na miesto, kde je hlavný motív. Dá sa to aj cez pravidlo vodiacich línii. Sú to ako keby čiary, ktoré privedú pohľad tam, kde je hlavný motív.
Zakrytie nadbytočných miest
Fotografi architektonických objektov využívajú rôzne pohľady spoza brán, spod striech, cez okná... Takéto pohľady dokážu eliminovať rušivý (nadbytočný) priestor okolo fotografie a navyše sa vytvorí rám, ktorý pomáha sústrediť pohľad na tú časť fotky, v ktorej je zobrazený jej hlavný motív. Využitie je tiež možné pri zakrytí veľmi jasnej oblohy alebo moderných objektov okolo historickej budovy... Rám môžu tvoriť aj napr. konáre stromov pôsobiace veľmi výtvarne, kvety na námestí, rozostrené predmety alebo kvety v popredí keď fotografujeme detaily. Vhodný rám však treba hľadať. Neľutujme niekoľko krokov, v krajine aj niekoľko kilometrov, kým nájdeme vhodný pohľad. Často musíme počkať, kým svetlo bude dopadať tak, ako to potrebujeme. Pri hľadaní rámu nám príde veľmi vhod displej nášho fotoaparátu. Vďaka nemu môžeme fotografovať s takých pozícií, z akých by sme nikdy s klasickým fotoaparátom fotografovať nemohli. Aj keď rámovanie na fotografii pôsobí veľmi dojemne, nepoužívajme ho veľmi často. Niektoré objekty totiž potrebujú na svoje zdôraznenie vôkol seba priestor a rámom môžeme skresliť jeho proporcie.
Veľkosť objektu
Ak chceme podať informáciu o veľkosti objektu, nafotografujme aj vedľa stojacích ľudí, prípadne iný dôverne známy objekt.
Hlavný motív
Motív môžeme zvýrazniť aj tým, že ho umiestnime do hlavného svetla, porušením symetrie obrazu alebo jeho rytmu. Pri fotografii nikdy nezabúdať na zásadu: Musí byť zrejmé, čo je jej hlavným motívom. Ak odfotíme Kenterberskú katedrálu v UK a vedľa nej bude nejaká postavička, jedine my budeme vedieť že je to naša priateľka. Omnoho pôsobivejšie bude, ak katedrálu odfotíme osamote a priateľku potom porosíme, aby prišla bližšie. Umiestnime ju do popredia a s katedrály zachytíme len fragment. Alebo prejdeme od katedrály ďalej a tak dostaneme do obrazu oba objekty. Objekt aj postavu pôsobivo zakomponujeme, ak použijeme čo najkratšiu ohniskovú vzdialenosť objektívu a použijeme nezvyklý uhol záberu. Pri fotografovaní dbajme, aby priestor okolo čo najmenej rušili chodci. Počkajme si na vhodný okamih a až potom exponujme. Niekedy sa nám podarí zachytiť postavu aj objekt súčasne, ak použijeme napr. odraz v sklenej výplni (výklady, okná, alebo karosérie áut...). Zapamätajme si, že objekt musí vždy vyplniť priestor fotografie, kompozícia musí byť priehľadná, mali by sme z nej vyčleniť všetko nepodstatne/rušivé. Nie je to vždy jednoduché, no musíme stráviť chvíľku času na hľadanie čo najvhodnejšieho stanovištia a výsledkom budú pekné fotografie.
Farba
Výrazne ovplyvňuje atmosféru fotografie. Aj on môže zvýrazniť alebo potlačiť niektoré prvky obrazu. Čo treba vedieť o farbe? Digitálna snímka je schopná farebne reprodukovať viac ako 16 miliónov farebných odtieňov, teda máme veľmi bohatú paletu farieb, s ktorou môžeme začať tvoriť Vo všeobecnosti môžeme farby rozdeliť do 2 základných skupín, ktoré ležia na opačných stranách farebného spektra. Na jednej strane sú to tzv. teplé farby a na druhej strane studené, ale to už určite poznáte zo ZŠ. Pri fotografovaní ale treba vedieť to, že teplé farebné tóny akoby vystupujú do popredia, studené naopak. Najväčšmi sa to prejaví ak fotografujeme kontrastne farebný motív. Ľudská pokožka obsahuje pomerne veľa žltej a červenej farby, teda je farebne teplá. Ak teda vyfotografujeme ľudskú tvár v popredí studenej farby, napr. oblohe, zvýrazníme priestorov dojem obrázka. Tento dojem zvýšime ak fotografujeme za súmraku tvár osvetlenú lúčmi zapadajúceho slnka; steplia farebný odtieň pokožky. Upozorniť na hlavný motív môžeme tak, že farebne kontrastuje s okolím. Kvet vlčieho maku na celej ploche fotky je zaujímavý svojim tvarom, jemnými, mierne pokrčenými lupeňmi. Uprostred zeleného lánu ale priam žiari; zaujme nás svojou farbou. Farba v obraze pôsobí rytmizujúco ak striedame plochy s kontrastnými farbami. Harmonizujúco pôsobí farba, ak dostaneme do obrazu odtieňovo podobné farebné tóny. V bežných fotografiách si farbu už ani neuvedomujeme. Zvykli sme si na ňu ako na čosi prirodzené. No ak má mať farba vo fotografii akúsi funkciu, musí na seba upozorniť, musí hrať rovnakú rolu ako napr. zaujímavosť objektu. V opačnom prípade len zvyšuje naturálnosť snímky, robí ju banálnou, všednou!