Manuálne nastavenie expozície
Fotoaparáty, ktoré umožňujú manuálne nastavovať čas a clonu majú pred plnoautomatickými prístrojmi výhodu. Umožňujú fotografovať aj v ťažkých svetelných podmienkach, pri ktorých by sa automatika nemusela vždy celkom správne rozhodnúť, podľa ktorej časti scény má expozíciu určiť.
Vzťah medzi expozičným časom a clonou je previazaný. Ak zvýšite clonu o jedno číslo, musíte expozičný čas predĺžiť na dvojnásobok. Napríklad pri zaclonení z 5,6 na 8 predĺžiť čas z tridsatiny sekundy na pätnástinu. S touto výbavou sa môžete začať pohybovať vo svete manuálnej expozície pomerne bezpečne.
Ak napríklad chcete pri fotografovaní pracovať s maximálnou clonou viete, že expozičný čas sa bude musieť predĺžiť. Naopak ak chcete fotografovať športovú fotografiu či pohyb, expozičný čas musí byť čo najkratší a clona otvorená.
Citlivosť je vo vzťahu ku expozícii v podobnom vzťahu ako expozičný čas. Zvýšenie citlivosti na dvojnásobok umožní skrátiť expozičný čas na polovicu. Alebo môžete čas nechať bez zmeny a pridať jedno clonové číslo. Expozičný čas tridsatina sekundy a ISO 100 je teda rovnaký, ako šesťdesiatina sekundy po zvýšení citlivosti na ISO 200.
Nevýhodou zvýšenej citlivosti snímača je šum. Žiaľ, ak chcete v horších svetelných podmienkach nasnímať dobré obrázky s použiteľne krátkym časom, niekedy sa nastaveniu vyššej citlivosti nedá vyhnúť.
Manuálne fotiť nie je povinné.
Veľká väčšina bežných fotografií dopadne s plnou automatikou expozície celkom bez chýb. Túto vetu si dobre zapamätajte.
Nie je nič horšie ako priniesť si domov fotky, ktoré ste fotili manuálne v nádeji, že budú mimoriadne dobré a až doma zistíte, že ste expozíciu nastavili celkom nesprávne. A občas sa to veru stať môže.
Väčšina bežných digitálnych fotoaparátov pracuje v manuálnom režime expozície tak, že pomocou ovládacích prvkov fotoaparátu posúvate hodnotu clony alebo času.
Na displeji sa v tom čase okrem iného zobrazuje aj číslo, ktoré udáva názor automatiky na snímanú scénu. Ak clonu začnete pridávať (alebo začnete uberať čas) na displeji sa objaví číselná hodnota napríklad -0,3. Po ďalšom zvýšení clony sa táto hodnota zmení na -0,7. Je to hodnota odchýlky expozície od toho, čo automatika považuje za správne hodnoty.
Údaj, meraný automatikou, vám teda poslúži ako expozimeter pri manuálnom nastavení expozície.
Mechanické nastavenie expozície podľa expozimetra fotoaparátu fungujúceho prostredníctvom tejto číselnej hodnoty však neznamená, že po dosiahnutí presného čísla máte slačiť spúšť. Na to by ste vôbec nemuseli voliť manuálny režim expozície. Merajte preto expozimetrom fotoaparátu tú časť scény, ktorá vás zaujíma, nie celkový záber, ktorý bude aj na výslednej snímke.
V nastavení manuálnej expozície vám môže v mnohom napomôcť histogram fotoaparátu. Pomôže vám identifikovať, či na snímke nie sú miesta príliš prepálené alebo podexponované. Nezabudnite si ho preto zapnúť a občas naň pozrite aj po nasnímaní fotografie.
Aj keď citlivosť snímača je udávaná v ISO a mala by predstavovať pri určitom svetle presne špecifikovateľnú hodnotu času a clony, v praxi sú medzi fotoaparátmi rôznych výrobcov rozdiely.
Niektorý fotoaparát v rovnakej svetelnej situácii bude dávať správnu expozíciu, iný fotoaparát s rovnakým nastavením nie.
V úvode som odporúčal fotografovať automatikou, na väčšinu situácií s prehľadom stačí. Nás však teraz bude zaujímať práve tá menšina situácií. Extrémne podmienky alebo nároky na výsledok.
Sú prípady kedy fotografujete sériu fotiek ktoré budú prezentované vedľa seba alebo tesne za sebou. Nemusí to byť práve výstava či fotky zo svadby v albume. Môže to byť aj séria fotiek určená pre panoramatické fotografie.
Ak chcete aby séria fotiek mala jednotný vzhľad, môžete využiť manuálne nastavenie expozície. Všetky fotky snímané v danom prostredí budú exponované rovnako a nehrozí, že ak fotíte svadobčanov, všetky fotky budú normálne, ale tie na ktorých je nevesta v bielych šatách budú tmavšie. Biele šaty automatiku donútia, aby expozíciu znížila, a vznikne tak tmavšia fotka, ktorá bude medzi ostatnými veľmi nápadná. Manuálne nastavenie expozície takýto problém rieši.
Nie každý digitálny fotoaparát dovolí, aby ste riadili manuálne aj blesk. Často je automatika zábleskového systému samostatná a čokoľvek budete krútiť, vždy dosiahnete zhruba rovnakú fotografiu. Takýchto prístrojov je veľmi veľa a týka sa to aj tých s inak plne manuálnym riadením. Všetko ovládnete, len blesk si robí čo chce...
Pri použití externého blesku však býva možné ľahšie nastavovať expozíciu aj manuálne. Určíte blesku, akým výkonom má svietiť a manuálne nastavíte clonu na správnu hodnotu...
Výhodou manuálneho riadenia blesku je väčšinou presnejšie exponovaná snímka. Ak fotíte ľudí za stolom, nebude svetlý obrus a tmavé tváre. Tváre budú v poriadku a obrus nech je aj celkom vypálený.
Práca s bleskom v manuálnom režime však je dosť náročná a neodporúčam začiatočníkom tomto smere experimentovať v „ostrej“ situácii. Skúšajte v situácii, ktorá nie je nenahraditeľná. A k tomu sa viaže aj ďalšia podkapitolka.
Pri fotografovaní na film nemáme toľko problémov ako s digitálom. Ak film o nejakú tú clonku preexponujete alebo podexponujete, na výsledku to nebude tak markantné (to sa netýka prípadu, že fotíte na diapozitív).
Keďže digitálny fotoaparát má pomerne malý expozičný (dynamický) rozsah, musíte expozíciu voliť mimoriadne presne. Ak fotíte portrét a nastavíte svetlo na najsvetlejšie miesta tak, že zostane ešte rezerva, na druhej strane rozsahu už bude v zábere rušivá tma.
Na to máte histogram, aby ste videli, či je celý rozsah využitý na prenos informácií. Ono to asi chvíľu potrvá, kým si zvyknete, že pred fotením treba „mrknúť“ aj na histogram...
Preto vám odporúčam, aby ste v prípade, že sa chcete venovať manuálnej expozícii, nastavenie dôkladne cvičili.
Opakovaným cvičením nastavení nemám na mysli to, aby ste cvakli prístrojom v manuálnom režime a za monitorom počítača so snímkou za pár sekúnd vyjadrili spokojnosť.
Zoberte fotoaparát do terénu a snímajte manuálne aj automaticky. Vyberajte si rôzne motívy, ktoré sú komplikované.
Skúste napríklad odfotiť podchod a nastavujte expozíciu raz tak, aby vyšiel dobre interiér podchodu a inokedy tak, aby z tmavého podchodu svietilo presne exponované denné svetlo.
Fotografujte scény ako portrét človeka sediaceho pri okne, s veľmi silným bočným svetlom. To sú mimoriadne náročné úlohy nielen na určenie správnej expozície, ale aj na výber toho, ktorá z variant expozície je pre daný motív najlepšia.
Fotografujte v rôznych prostrediach a zapisujte si, čo ste počas fotografovania manuálnym nastavením chceli dosiahnuť. Doma si fotky prezrite a porovnajte obrázky snímané automatikou s obrázkami ktoré ste nastavovali vy. Podaril sa zámer lepšie vám alebo automatike?
Po dostatočne dlhom cvičení začnete mať veľa fotografií exponovaných manuálne lepších, ako nastaví sama automatika.
Pojmom „lepšia fotografia“ myslím to, že ručne sa vám podarí zdôrazniť alebo potlačiť nejakú vec na scéne, ktorú by automatika snímala ináč.
Manuálne nastavenie expozície je silný nástroj, ktorý však treba vedieť ovládať. Ak si myslíte že zoberiete fotoaparát a proste ho nejako nastavíte, tak budete pravdepodobne veľmi sklamaní. Ak chcete pracovať s manuálnym nastavením, je nutné toto nastavenie dlho cvičiť. Pre každý fotoaparát totiž platia určité drobné rozdiely, ktoré sa ťažko dajú zovšeobecniť.
Časom prídete nato že „ak chcete dobre zaznamenané svetlá, musíte obrázok preexponovať viac, než by mal byť exponovaný podľa automatiky“. Alebo zistíte že pri vysokom ISO sú fotky menej kontrastné. To je niekedy dôležitejšie, ako fakt, že je na nich šum.
Podobné zistenia sa nedajú vyčítať v recenziách, ani v návode k fotoaparátu. Musíte nasnímať stovky (radšej tisícky) obrázkov a z mnohých z nich byť sklamaní.
Nakoniec sa zžijete s fotoaparátom tak, že aj manuálnu expozíciu dokážete odhadnúť v teréne prakticky spoľahlivo aj bez nejakej väčšej kontroly histogramu.
No a akurát vo chvíli, keď prístroj dokonale ovládnete, si asi kúpite novší a lepší. A môžete začať znova.